5. 3. 2016 je zvláštny deň plný rozporov. Na Slovensku sa dostali fašky do parlamentu, ale zároveň sa konal festival „Inej“ Kultúry, ktorý dokázal, že všetko to čo robíme má zmysel (alebo nemá, ale aj tak nás to baví)!
Už na začiatku sa začalo dariť, pretože sa nám podarilo na výlet dostať celý Kubik. Čo je samo osobe veľká vec.. Celý tento sobotný úsmev sa začal v experimentálnom DIY priestore „KLUB„. V „KLUBe“ nás všetkých na privítanie prekvapil vegánský guláš v podaní košického FOOD NOT BOMBS, namiesto očakávanej borovičky. Chalani im hneď na mieste na znak vďaky okrasne povypalovali „lopáriky“ (deska na krájanie tofu). Popri jedlu bola rozložená výstavka zinov a všetci čitali (vypadalo to jak v Oxfordskej knižnici, ale namísto svetríkov boli riflovky a vansky).
Po jedle sa všetci presunuli na druhé poschodie, kde sa odohrali 2 komentované výstavy miestnych umelcov (Martin Koniar, Saša Keselicová). Po prezretí domáceho umenia týpek chytil reprák pod pazuchu a spravili sme si streetparty pochod do Tabačky, kde sa odohrával základný kameň festivalu.
S Dejwom sme sa dlho bavili o tom, ako otvoriť akciu, aby to celé nevyznelo moc umelo alebo festivalovo. Nakonec sme nič nevymysleli a to bolo to najlepšie čo sme mohli spraviť, lebo to tak malo byť, také ako celý festival a ľudia na ňom – prirodzené a organické. Tak sme sa teda všetci povyzúvali, posadali si do kruhu pred celkom mastne veľké obecenstvo a každý si povedal čo ho napadlo.
Po otvorení sa začal program jak ric. Dole v starej tabačke sa odohralo Distro z každého kútu Slovenska (Free Trees, RATZ SKATES, Pure Love, Nejebem na to, Know them?, HMRT, Lowely skejty, Sketord, Čeko, Kočove štruktúry, Rudkove peňaženky z tetrapaku na podporu nového spotu v Trnave a veľa iných). Na distre prebiehalo podporné a výmenne rozdávanie vecí, ktoré každý vyrobil nie z nudy, ale že chcel. V kine sa zase odohrávali prednášky a prezentácie z ktorých nám všetkým narástli hlavy (Kubo porozprával o potrebe upcyklovania, Janko a Klaudia ukázali jedlé buriny, Free Trees ich proces pri šití vakov, Átrium architekti o projekte „mestské zásahy“). O hladné krky sa postarali baby s bistra Vedome. Paralelne s prednáškami si mohol pozrieť výstavy ľudí čo prišli na festival, a niečo priniesli so sebou ukázať – Ryna vystavil svoje plagáty, Matej Myslovič sériu obrazov ovplyvnených počúvaní rôznych kapiel, Peter Lančarič, Duri Figura pripravili výstavu fotiek, zo života a z mobilu). Na poslednú chvíľu nám prišiel zahrať aj miestny muzikan „PIGO“, o ktorom nikto nič nevedel, lebo sa ozval večer deň pred festivalom. Nakoniec parádne zahral a dotvoril atmosféru na distre – díky.
Ako posledný blok festivalu pred búrkou bol „srandizmus“ od chalanov zo Spiškej. Chalani vysvetlili všetkým ich smer sarandizmu, pokrstili svoje nové CD, ktoré obsahuje výber top kapiel zo Spišskej a nakoniec nám zahrali Pod Altánkom. Po srandizme sa rozpútala trnavská búrka menom The Wilderness, na ktorú všetci tak čakali, že sa nakonec dočkali aha video.
Po tomto šalenstve, sa odohrala né búrka ale jeba v podaní Boiling Point, na ktorú malo v pite už menej ľudí odvahu, ale zato to stálo = dojebané chrbte, rozbité členky a kamene ve vzduchu! Takto sa skončil oficiálny program festivalu. Bolo však ešte málo hodín a všetci mali ten úsmev furt na ksichtoch a tak nastal do úplných koncov after plný katarzie, jej Paranoje a baletu.
Zamna poviem, že toto bola jedna z top akcii na Slovensku za posledný čas, nie skrz program, ale skrz to že sa tu stretlo tak veľa ľudí čo zabili pasivitu, našli svoju cestu a robia to čo ich baví. A na základe tohoto všetkého som pochopil, že je jedno kde si, kde žijes a aká je situácia, ale podstatné je to, či niečo robíš preto aby bol svet (a to je jedno aký veľký) aspoň trochu podľa teba. A zároveň možno aj vďaka tomu niekoho inšpiruješ a ušetríš ho odtoho, aby sa stal záderom a nakonec faškou! Sme na začiatku.
Text: Matúš Hlinčík
Pozri aj foto albumy z festu: Peter Lančarič, Déé X Géé