Thrash the railroads and skateboarding

Kanál / 29.06.2017 / Text: Šaman / Foto: Dee x Gee, Filip Slivka

 

Ještě pořád jezdíte na koncerty vlakem, nebo je už doba „Thrash the Railroads“ nenávratně pryč?

Dano: Už nejazdíme vlakom, ako kedysi. I keď v poslednej dobe máme celkom problém zohnať odvoz na koncert. Po ére „Thrash the Railroads“ sme využívali Fokulárove auto, no po všetkých tých cestách a destináciách dojazdilo na dobro. Potom prišla éra, kedy naši kamaráti boli radi, že môžu isť s nami na koncerty, a my sme boli radi, že máme odvoz. No vyzerá to, že už majú našich kapiel asi dosť. Minule sme chceli ísť vlakom na koncert Möbius do Prahy, avšak zistili sme, že vo dvojici nie je možné zobrať ani základný backline. S BP by to bolo stále reálne.

Fokular: No tá doba je už fakt asi nenávratne preč. Aj keď sa trocha obávam, že sa možno čoskoro vráti späť, pretože máme v poslednej dobe strašný problém sa nejak dopraviť na naše koncerty. Chvíľu na to nás vozieval na koncerty náš super kamarát Vedro, ale ako nastúpil do novej robotky a začal žiť rodinný život, tak už nemá moc času. A v poslednej době sme chodili Miňovým autom na koncerty, ale to auto je tak v prdeli, že sme s nim mali problém prejsť aj blbých 30 km bez zastavenia. A zase ostatní kamoši asi nemajú gule nás nonstop voziť na koncerty, prípadne by aj chceli, ale nemajú čím, lebo všetci majú také šroty, že ledva im to chodí po Žiline. Inak keď už sme pri tých vlakoch, tak ja som zase začal chodiť v poslednej dobe častejšie vlakom ako inokedy. Podarilo sa mi trocha vyjebať s našim štátom, a to tak, že mám ešte tesne pod 26 rokov, tak som mal možnosť vybaviť si špeciálnu kartičku na čierno, vďaka ktorej môžem teraz po slovenských vlakových trasách jazdiť úplne zadarmo!

Jakub: Bolo to super obdobie a punkové začiatky, ale teraz by ma asi už jeblo. Každopádne nostalgia je veľká a keby nebola iná možnosť, myslím, že by sme sa vlakom na dáky koncert niekde dodrbali. Ale niekedy je to do poslednej chvíle dosť napínavé a nie je úplne jasné, ako sa na koncert dostaneme.

Máte celkem jméno mezi skate-punks. Byl to od začátku záměr profilovat se částečně jako skate kapela?

D: Neviem či ja môžem do tohto hovoriť, lebo niesom v BxPx od začiatku, ale myslím, že to vzniklo prirodzene a nebolo to nijako zámerne profilované. Jakub a Fokular aktívne jazdili a jazdia.

F: Práve ani moc osobne nevnímame, že by sme mali medzi skatepunks nejaké meno, ale určite nás nejakí poznajú, v tom som si istý. Inak profilovať sa ako skate kapela prišlo nejak prirodzene a samo, pretože teraz minimálne pôl kapely, ak sa tak dá povedať, jazdíme častejšie na skejte už dlhšiu dobu v parku a zbytok zase používa skôr skejt a longboard na rychlejší presun po našom meste. Aj keď musím spomenúť, že v minulosti náš Minečko jazdieval dosť dobre street a dirty na BMX-e! Ale vyjebal sa na to a začal jazdiť na doske. S Jakubom sme skejtovali už dávno před Boiling Pointom ako chalani a skejt bol minimálne pre mňa pred založením kapiel mojou najlepšou voľnočasovou aktivitou, pri ktorej som trávil najviac času.

Tým pádom už bolo aj trochu jasné, že sa skejtová tematika nejak musí preniesť aj do pôsobenia v kapelách. A so skejtovými textami a profilovaním sa viac ako skejtová kapela prišiel viacmenej Jakub. Aj keď si myslím, že najväčší posun, vďaka ktorému sme sa tak trochu zatrudili skôr medzi skatepunks, bolo, keď sme vydali skvelý split s kapelou The Skrotes. Pretože oni boli taktiež veľkými nadšencami skejtovania a skvelé bolo aj to, že išli s nami do vytvorenia spoločného splitka so skejtovou tematikou.

A keď už tu často spomínam pojmy ako skejtová kapela, skatepunks a podobne, tak kedysi mi tieto významy prišli hrozne debilné, keď sa kapely označovali za “skejtové“, pretože tieto označenia skôr spadali pod kapely v našom geopriestore, ktoré hrali kokotiny typu moderný vymódený neopunk z US televíznych staníc ala Blink 182. Inak vždy som extrémne nadšený, keď si môžeme zahrať na skejtovej akcií alebo v parkoch, kde si ešte pred alebo aj po odohratí môžeš pojazdiť. Napríklad takýmto skvelým miestom je minirampa v Olomouci, kde sa vždy teším na hranie! Aj keď skejtovanie pred koncertom je vždy dobrý rozjebavák. Keď chodievame na tour alebo len tak na koncerty, tak väčšinou si skejty berieme so sebou, a keď vieme, že cestou je nejaký park, tak vždy pojazdíme, ak nám to čas dovolí. Aj toto je jedna z vecí, prečo je super mať kapelu.

J: Nijaký zámer ani plán za tým nebol, ale je to už celkom doba, tak si len možno nepamätám, hehe. V podstate máme o skateboardingu len dva songy a oba sú z prvého dema. Ale je možné, že ešte nejaký text o jazdení napíšem. Vôbec sa tomu nebránim. Ja zažívam v poslednej dobe takú skejtovú renesanciu. Tak pred dvomi rokmi som už myslel, že sa na to asi vykašlem, ale veľmi ma nakopli nové vzniknuté DIY skate punks kolektívy u nás a v ČR a snažím sa ísť jazdiť, čo najčastejšie to ide. Aj keď o nejakom progrese sa moc hovoriť nedá, stále ma to baví a ten skurvený switch heelflip sa túto sezónu naučím. K tomu mi dopomáhaj Boh!

Když jste psali, že si s sebou na turné berete skejty, kde vás to bavilo nejvíc?

D: Naposledy sme našli super spot niekde za Prahou – na vodnej nádrži Nechranice, kde mal dosku len Jakub, ale bol to pekný objav. Inač sme prešli veľa skvelých profi veľkých, ale aj DIY parkov a mne sa páčili asi všetky, i keď osobne sa tam len povozím hore dole. No najlepšia atmosféra je v Olomouci na U-rampe!

J: Najviac ma to bavilo asi v Lipsku v takom starom rozbúranom skateparku blízko Connie Island, kde sa organizujú tiež koncerty. To sme boli malí frkani na prvom turné a mám na to doteraz skvelé spomienky. Brutálny bol aj skatepark v Kodani, ale to sme neboli s kapelou, ale s kamošmi na K-town festivale. Obrovská betónová plaza, kde bol ohromný zážitok sa vôbec spustiť a troška si to tam precruizovať. Tam som videl aj hippie týpka v mega U rampe, alebo chlapíka v stredných rokoch v mokasínach, ako si dáva bazén. Punk as Fuck.

F: No keď sme na tour, tak na skejtovanie ani tak čas moc nie je. Vždy sú dlhé prejazdy alebo máme tour v na hovno počasí. No a realita je potom asi taká, že väčšinou si zoberieme skejty a využijeme ich na šprnganie si pred dodávkou, benzínkou alebo před miestnym klubom spolu s Jakubom. Ale keď sa už naskytne možnosť si niekde poskejtovať, tak v tomto je najlepšia pre mňa Viedeň. Fakt je tam extrémne super. Či už je to street alebo bazén Hütteldorf a podobne. No na hovno je, že bazén sa dá vždy jazdiť iba do obeda, potom je tam mega veľa ľudí. Vždy sa teším, aj keď máme možnosť ísť do Prahy. Máte tam mrte dobrú Štvanicu, ktorá má ale veľkú nevýhodu, a tou je platené vstupne. Chudákovi zo Slovenska, ako som ja, to dosť vadí. Aj Stalin je super. Len vždy, keď tam prídem, mám skôr tendenciu sa pozerať na ostatných, aký si jazdia štýl. Ale zatiaľ aj tak z Prahy ma najviac zaujal skatepark Řepy, ktorý je zadarmo, betónový a má príjemnú veľkosť. Potom mám veľmi rád aj olomoucké mini. Vždy sú tam super ľudia a nádherný priestor a nakoniec sa tam hrá. No čo si viac priať?! Jedinou nevýhodu, a tá je iba vo mne, že by som tam potreboval na rozjazdenie minimálne deň, dva. Inak je tam skvelé. Aby som nezabudol aj na Slovensko, tak u nás ma baví Ružomberok, Hlohovec a aj košická betónová časť. Mrzí ma, že doteraz som nikdy nejazdil v Spišskej, lebo ten park vyzerá super a ešte k tomu je celý DIY! A najväčšiu chybu, kedy som si nevzal so sebou skate na výlet, bolo, keď sme išli nahrávať Möbius do Dánska. To mesto, kde sme nahrávali, bolo rovnako veľké asi ako Žilina a myslel som si ešte pred odjazdom, že tam žiadny park ani náhodou nebude. Bohužiaľ opak bol pravdou. V tom meste bol zatiaľ najväčší park, aký som kedy videl. Celý bol z betónu a mal krytú aj nekrytú časť. Stačí si to kliknúť do vyhľadávača pod heslom ,,Haderslev skatepark“, proste extrém. Doteraz ľutujem túto chybu.

Vaše parta má ještě další kapely – Möbius a Unattended Funeral. Zaznamenal jsem, že Boiling Point hrají asi nejméně. Daří se vám hraní se všema kapelama nějak vybalancovat?

D: Čo sa týka koncertovania, je to vždy na tom, kto nám napíše. Nemal som nikdy pocit, že by bola niektorá z kapiel ochudobnená o koncertné zážitky. Niekedy je v kurze Boiling Point, niekedy Unattended Funeral a niekedy Möbius. Myslím, že to býva aj ovplyvnené tým, s ktorou kapelou sme práve aktívny. Niekedy zas dobrý ohlas a koncerty vyprovokujú chuť robiť nové veci. Čo sa týka skúšania a tvorby, snažíme sa spraviť akýsi poradovník. Pričom, keď jedna kapela skúša, nahráva, vydáva, ostatné aktívne koncertujú a po vydaní ide na rad ďalšia. No nie vždy sa to dá  takto nalinkovať. Boiling Point má toho asi najviac za sebou a ľuďom a ani nám sa akosi ešte ten playlist, ktorý čas od času meníme, neobohral. Pričom s UF a Möbius chceme tvoriť nové veci, lebo tie staré už hráme dlho dookola.

J: No ono to je asi pravda, že BP hrá najmenej. Za poslednú dobu prišlo kopec ponúk na koncerty, ale vždy niekto nemohol kvôli práci, a tak skôr odmietame koncerty jako reálne hráme. Napríklad sme mali hrať s Government Flu u nás a na to sme sa všetci veľmi tešili a nakoniec som skončil so žiakmi na výlete v Drážďanoch. Tuším sa ale nikdy nestalo, že by sme si mali vybrať medzi viacerými kapelami v jeden dátum.

F: No s BP hráme asi fakt najmenej, lebo je to kapela, v ktorej je nás najviac členov. Aj keď to znie fakt divne, lebo v kapele sme iba štyria a ešte k tomu sme všetci z jedného mesta. No celé je to spôsobené rôznorodosťou prác, ktorú každý v reálnom živote máme, a tým pádom máme každý v inú dobu voľno. Najmä je super, že každú jednu kapelu tvorí rovnaký základ členov a o to máme jednoduchšie dohováranie medzi sebou a nevznikajú zbytočne primitívne konflikty.

Od té doby, co jste založili label Analog Freaks, jsou obaly všech vašich kapel dělané sítotiskem a evidentně si na nich dáváte dost záležet. Je to součást „analogového“ přístupu?

D: Áno, je to súčasť našich pravidiel, ktoré sme si na začiatku dohodli, a chceme, aby tie vydania aj napriek rôznym hudobným žánrom, formátom a obalom mali niečo spoločné a jednotné. Aby si chytil do ruky päťdesiate šieste vydanie a vedel si, že je to od AFR. Vzniklo to aj z frustrácie niektorých odfláknutých obalov.

J: Ako správni control freaks – možno sa mal label volať tak – sme chceli mať víziu našich dosiek zrealizovanú na sto percent podľa svojich predstáv, a tak nám prišlo najjednoduchšie si to vydať svojpomocne. Je to súčasťou nášho prístupu a sme veľmi radi, že ludia hodnotia našu snahu pozitívne a label sa celkom hýbe. Pozrite si našu stránku analogfreaks.net, kde nájdete info o našich vydaniach, kapelách a o koncertoch, ktoré robíme.

Když říkáš, že jste control freaks – šlo by bez toho kapelu vůbec pořádně dělat?

D: Podľa mňa sa to dá, ale vždy niekto v kapele to musí ťahať. Je najlepšie, ak sú aktívni v kapele všetci. Vtedy to funguje hudobne, názorovo a kapela je naozaj aktívna.

J: Mám pocit, že takých kapiel asi existuje dosť, ktoré tak nejak preplujú svojim životom a o moc sa nestarajú. Veľa ľudom podľa mňa vyhovuje, že niekto urobí niečo za nich, a s výsledkom si už nelámu hlavu.

A s tím sítotiskem je to vlastně jak? To jste si sami pořídili stroj, nebo vám s tím někdo pomáhá?

D: Všetky veci tlačíme u nás v Žiline v kultúrnom centre nazývanom Stanica, kde náš kamoš Martin má svoju dielnu/ateliér Uutěrky. Sleduj www.uuterky.net. Takže všetku zásluhu na tlači má Martin. On je v tom tak kúsok DIY priekopník, lebo začínal s tým, že si všetko vyrobil, a robí to svojpomocne už niekoľko rokov, za ktoré veľa vecí vylepšil, a dnes sa dá povedať, že už tlačí profi veci. A to sa mi páči, že si to tam celé vybudoval a samotná sieťotlač je pre neho akýsi rituál. Pri našich veciach sa mu snažíme čo najviac pomáhať, asistovať a veľa vecí sme sa naučili. Je to pre nás skvelá spolupráca, bez ktorej by som si fungovanie AFR asi ani nevedel predstaviť.