Centrom moci je legendárny BAU, kde kniežatá pravidelne obetujú svoje opotrebované telá nedokonalým betónovým chrámom. Na nočnej oblohe žiary veľký voz plný kamenných trosiek a voda je tu vzáčnejšia nad zlato. Tam sa píše príbeh prosperujúcej skejtovej civilizácie, ktorá osídľuje asfaltové plochy strednej Moravy. Vyberáme sa po jej stopách…
Na začiatku mesiaca sa objavila táto výzva:
Mnoho digitálního papíru již bylo popsáno, ale některé z bau-tonových pyramid stále trpí opotřebením zubu času. Spojme se, bratři a sestry betonového kultu, abychom opět oživili kouzlo diy-skateové civilizace a zajistili neustálý posun jejího uvědomění! Chceš-li se zapojit, pošli do chrámu pro svitek s hieroglyfy, které ti osvětlí konstelaci souhvězdí lopaty!
Text a vizuál nás nalákal ako muchy na hovno. Ak do toho mixu primiešame skutočné priateľstvo s Olomouckou partou bolo nám hneď jasné, že musíme prísť.
V piatok ráno bola štvorčlenná posádka na cestách. Po potulkách hanáckym krajom (bez diaľničnej známky je to fakt zaujímavá trasa) sme dorazili rovno k Baumaxu. Počet prekážok, ktorý tam za relatívne krátku dobu vyrástol je najlepšou vizitkou pre tamojšiu partu. Všetko je to výsledok nespočet benefit koncertov a neúnavného odhodlania to niekam posunúť. NEKONEČNÝ REŠPEKT.
Nasledovalo privítanie a hybaj drec!
Všetko bolo špičkovo pripravené. Každý mal všetko čo potreboval, od nástrojov cez chladené pivečka. Vyskladané a pripravené boli tri nové prekážky plus jeden monster rádius pri stene.
Tento rok sa náš proces premeny z cementovo-kamennej tekutiny k nerozbitnej skulptúre výrazne zlepšil. Vďaka patrí Márovi, ktorý si minulý rok z Barmy priniesol cenné skúsenosti. Nové nástroje sme spoločne vyškúšali v Trnave pri budovaní spotu “Čistá stoka”.
Počasie a teplota boli ideálne a tak sme sa nikde nemuseli ponáhľať. Zá pár hodín boli tri prekážky hotové. Umyli sme nástroje a pobrali sme sa na bytko kde do rána fičali videá z Lemešanskej produkcie
Sobota nebola počasím nijak priaznivá. Peťo sa s krutým daždom hrdinsky popasoval, pozakrýval čerstvú vrstvu betónu pripravenú na finish a tak sme mohli prekážku bezpečne doladiť. Poobede sme už sušili veci v minirampe. Na zahriatie nám Hanka s Blumom navarili najlepšiu čočku s ryžou a pikantnou salsou. ĎIKY!
Večer sme boli svedkami temných koncertov. Zvuk talianskych kapiel The Mild a Death has gone sa nám v hlave miešal s čerstvými spomienkami na tvrdú prácu, čo vyvolávalo prijémne mrazenie v oblasti temena.
Po koncerte už tradične nasledovala nekonečná session v rampe kde vyhráva každý. Tú do ranných hodín prehlučovala iba ihla škrabajúca vynili z domácej zbierky Kroupahovcou. V šere dymu sa točili staré hip hop klasiky i staré reggae korene.
“Minirampa” v septembri (Září) končí. Oheň čo vnej začal horieť nejde uhasiť. Nezabudni ešte posledný krát podporiť a navštíviť toto skvelé miesto.
Periféria Olomouca, skrýva ešte jeden nový skvost vecne nazvaný “Bariéry”. Vzadu za nákupnými centrami, ďaleko od oka zákazníkov sa nachádzajú poklady pre skejtboarding a dumpstering. Na spote si každý nájde to svoje a tak sme mali možnosť vidieť aj starých hardcovníkov Bluma a Šamana ako zbierajú záškrty na trekoch.
Čas sa nám krátil a tak sme sa ponáhľali na Baumax, ktorý je po hlavnej ceste na druhom konci mesta. Odkrytá plachta ukázala uschnutý hladký betón, spustil sa spontánny potlesk a gratulácie.
Toto nás nikdy neprestane baviť!
Text: David Šima
Foto: Peter Lančarič